Asi to poznáme všetci. Veta, ktorá nás sprevádza dosť často - a veď to potom. Potom to spravím, neskôr sa objednám, toto ani nepotrebujem. Vety, ktoré môžu znieť ako výhovorky, no v skutočnosti sú len malými sabotážami vlastného spokojného prežívania.

Už polhodinku bliká kurzor v dokumente a vy nie a nie sa pohnúť z miesta. Ten email, na ktorý sa odhodlávate odpísať už dva dni je stále tam. A potom príde kolega s nesmelým: “Smiem sa spýtať?”.

Unavená hlava. Pocit, ktorý zažíva mnoho z nás, ale presne definovať, čo ho spôsobuje, je pomerne náročné. S unavenou hlavou prichádzame z práce a nabalia sa na ňu každodenné starosti.