Dovoľte si v tejto chvíli prijať pomocnú ruku v podobe interných benefitov alebo vašich znovu načítaných bodov na benefitovom účte. Ukážeme vám, ako jednoducho to môže vyzerať.
Adaptačný proces v plnej sile
Adaptácia po dlhšom voľne je nepreskočiteľná. Ísť z nuly na sto funguje pri autách. Nie pri ľuďoch. Ešte včera ste začínali deň dlhým kávovým rituálom v obklopení rodiny, dnes ste na prvej možnej porade mali riešiť dôležité rozhodnutie.
- Nechajte si čas na aklimatizáciu. Emailovú schránku nemusíte mať na nule hneď. Roztrieďte si poštu na dôležitú a tú menej, ktorá ešte pár dní počká.
- Pozrite sa, aké projekty budete najbližšie týždne riešiť. A čo všetko vás na nich čaká. Pretože vaša decembrová hlava síce vedela, čo sa v projektoch deje, januárová ale len ťažko spomína, ktoré kroky sú potrebné.
- Spravte si to-do list, rozplánujte si fázy vzhľadom k vašej aktuálne mentálnej kapacite. Nehrňte sa zbytočne do ťažkých úloh len preto, že je január a musí to byť hotové.
Ak sa v niečom chcete zlepšiť a možno posunúť svoje pracovné návyky na inú úroveň, pomôcť môžu kurzy time managementu. Začiatok roka býva pre mnohých z nás prirodzeným momentom na zmenu alebo zlepšenie návykov.
Kolektív ako ukotvenie
Na svojich kolegov sa často tešíme viac ako na prácu samotnú. Aj keď socializácia nemusí byť pre každého jednoduchá, pocit prijatia v tíme je pre väčšinu z nás dôležitý.
- Na začiatku môžete mať pocit, že ste niečo zmeškali, vypadli z kola interných vtipov, nemáte rovnaké informácie ako ostatní. Ak tím pracoval aj počas sviatkov alebo do práce nastúpil skôr. Nie je dôvod na paniku. Ide o prirodzenú súčasť adaptačného procesu, ktorým po návrate prechádza väčšina z nás. Veci si postupne sadnú.
- Zaujímajte sa. Buďte s kolegami v kontakte čo najviac. Pýtajte sa, ako sa mali, čo nové prečítali, kde trávili voľné dni. Sú to jednoduché otázky, ktoré pomáhajú znovu nadviazať kontakt. Aj malé rozhovory majú po návrate do práce veľký význam.
- Zájdite spolu na obed. Pocit, že sa vrátite k starým, no známym rituálom, dokáže pomôcť. Práve obed alebo drink po práci berte ako možnosť nadviazať tam, kde ste na vianočnom večierku prestali.
Znovu začlenenie do tímu neberte ako ďalšiu úlohu navyše. Ak máte s kolegami nadštandardné vzťahy, čo tak spoločne podniknúť únikovku alebo zájsť spoločne do kina či divadla?
Nemýľte si lenivosť s adaptačným procesom
Že sa vám nechce, je prirodzené. Zvyknutý na vypnutý budík, uvoľnenejšie aktivity, nenaháňanie sa medzi povinnosťami sú dostatočným dôvodom, prečo sa nám do pracovného kolotoča naskakuje pomalšie. A trošku s odporom.
- To, čo cítite, je v poriadku a netreba to potláčať. Iba sa zamyslieť a povedať si, že je to relevantný pocit a ten je potrebné časom upraviť, aby ste z toho ešte viac neboli frustrovaní.
- Telo si postupne, nie zo dňa na deň, zvyká na novú situáciu. Nastavuje si späť pracovný rytmus. To, čo môže navonok pôsobiť ako odkladanie, je často len spôsob, akým si telo a hlava znovu zvykajú na staro-novú situáciu.
Ak vám k lepšej adaptácii na staronovú situáciu pomáha fyzická aktivita, ani tam to neprepaľujte, začnite zľahka a postupne pridávajte. Čo je pre jedného zľahka, pre druhého môže byť športový výkon, preto vyberajte podľa druhu športu, ktorý sa vám páči.
Návrat do práce po dlhšom voľne nemusí byť bolesť. Je ale fajn si priznať, že nie všetky procesy a návyky sa objavia automaticky. A nie, nie ste v tom sami. Možno práve otázka: “Ako sa ti po dlhej dobe darí vrátiť sa do práce?” bude odrazovým mostíkom ku konverzácii s kolegom, ktorého ste dlho nevideli.
Prihláste sa do svojho účtu a prezrite si partnerov, u ktorých môžete svoje benefity využiť naplno.
Obsah článku
Návrat do práce po dlhšom voľne je prirodzený adaptačný proces, ktorý si vyžaduje čas, nie okamžitý plný výkon. Ak si túto adaptáciu neprávom pomýlime s lenivosťou a hrnieme sa do plného tempa hneď od začiatku, výsledkom je zbytočná frustrácia, preťaženie a pomalšie znovuzačlenenie do tímu aj do práce.
Pomôcť môže postupná aklimatizácia – triedenie pošty, prehľad projektov, realistický to-do list, znovunadviazanie kontaktu s kolegami cez rozhovory či spoločný obed, a postupné pridávanie fyzickej aktivity.
Trpezlivosť voči vlastnému adaptačnému procesu tak nie je slabosťou, ale nutnou investíciou do plynulého a udržateľného návratu do pracovného rytmu.